.
 


Kroky

 

Vstaň a choď

BOH ŤA VOLÁ

V týchto slovách sú veľmi hlboké presvedčenia, ktoré si vyberáme ako kompas v našom živote.
Po prvé: Boh nie je abstraktná entita, na ktorej sa zhodneme alebo nie. Boh je Niekto, kto je odhodlaný vstúpiť do osobného vzťahu s každým mužom a s každou ženou, do vnútornej svätyni ich bytia, do ich vedomia. Tam, v hĺbke, Boh nás vedie ku kráse, k dobru, k pravde. Boh stanovuje pred nami nielen cestu dobra (Dt 30, 15-16) a sľubuje nám radosť, ktorú môžeme nájsť, ak budeme kráčať po tejto ceste, ale ide  ešte oveľa hlbšie. On nás miluje tak veľmi, že si môžeme povedať: „Sme Božie deti.“ (Rím 5, 5).  To je jeho spôsob, ako si vytvára vzťah s nami. Boh je Otec, ktorý nás miluje a svoju lásku vlieva do našich sŕdc bez obmedzenia (Rim 8, 14-16).
Po druhé:  toto presvedčenie súvisí s predchádzajúcim. On Ťa volá,  pretože keď objavíš, že Jeho láska je nekonečná, nemôžeš robiť nič iné než nezištne obetovať všetko pre druhých,  rovnako ako On nám všetko dáva. To je naše povolanie od Ježiša: "Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás"  (Jn 15,12).
To nie je hocijaká láska - nemiluje povrchne, nemanipuluje, nechce vlastniť, nehľadá niečo na výmenu.  Milovať ako On je cesta, ktorú sa môžeme postupne učiť. Milovať ako On, to je život, ktorý vychádza z našich giest, slov, z nášho ticha, ak sa necháme premieňať jeho Slovom.
Niet pochybnosti ani strachu ani miesta na zmätok, Boh ťa volá , pretože Jeho láska Ťa provokuje k bytostnej odpovedi, nie je to tak?

ODPOVEDZ MI ...
HĽADAŤ A NÁJSŤ

      

 

Keď objavím v útrobách svojho života lásku Boha, ktorá je stále prítomná, ale nie vždy ju vidieť a cítiť,  lásku, ktorá ma dvíha z mojich pádov, ktorá ma ctí, ktorá ma oslobodzuje z môjho otroctva, dáva mi život, keď kráčam po ceste smrti a utrpenia - napriek tomu, že ma od nich neušetrí, vtedy niečo cítim hlboko v mojom vnútri. Skúšam všetkými prostriedkami hľadať viac a viac túto melódiu, ktorá mi dáva harmóniu tak potrebnú pre každého. Udalosti v mojom živote (minulé, súčasné i budúce) vytvárajú jedinečnú a neopakovateľnú melódiu. Zrazu cítim niečo zvláštne: moje záujmy a priority sa menia a podobajú sa čoraz viac  prioritám Ježiša. To čo vypĺňa môj čas, všetko to čo ma pohýna a zapaľuje, už nie sú len prázdne záujmy sústredené na mňa samého, hoci nemusia byť zlé. Postupne začínam byť zúčastnenejšou osobou, je to záväzok, sľub, radosť.. Zdá sa, že je to bláznovstvo. Druhý človek prestáva byť pre mňa vzdialený a prestáva byť pre mňa tak veľmi dôležité to čo dostávam od druhých. Chcem dávať a dávať seba.
Bolesť druhých a ich chudoba mi robia starosti a začínam vidieť svoju cestu spojenú s bezplatnou službou, s hľadaním lásky, ktorá prebýva vo mne. A to má vplyv na moje aktivity a na všetko, čo robím...
Zdá sa, že v očiach ostatných sa môj  " číp "  zmenil. Môj život a moja duša lietajú! Potrebujem sa odľahčiť od vecí, ktoré až doteraz boli pre mňa veľmi dôležité, ale teraz sa stali vedľajšími. Nechcem a nemôžem sa vrátiť späť: zmysel môjho života je starať sa o druhých, slúžiť druhým, ísť k najzraniteľnejším, aj keď mi to spôsobuje problémy a nepríjemnosti.
Každý deň moje srdce sa utvrdzuje viac v tejto ceste -  napriek tomu, že niekedy sú na nej nepohodlné tiene, ktoré mi spôsobujú pochybnosti.  Ale v hĺbke je tu niečo alebo Niekto, kto mi nie je ľahostajný. Jeho slovo má pre mňa hlbší zmysel a uvedomujem si, že je adresované mne.
Prichádza rozhodujúci čas, nemám žiadnu inú cestu. Musím pokračovať týmto smerom! A to si vyžaduje urobiť kvalitatívny skok. Odteraz už nie sú len obyčajné okolnosti... Celý môj život je len pre Krista, s Kristom a v Kristovi. Nemôžem sa vrátiť späť. Musím spáliť mosty. A to mi spôsobuje hrozný strach. Musím spáliť moje istoty, hoci mi vždy hovorili, že istoty je nutné mať... A mne sa zdá byť také pohodlné kontroľovať každú minútu, každý výsledok...! Je to tiež chvíľa počúvať tých, ktorí nechápu moju cestu, predovšetkým mojich najbližších, ktorých tak veľmi milujem. Nikto ma nemôže tlačiť. Nikto nemôže odpovedať za mňa. Vybrať si, to je čas ľudskej tvorivej samoty.
Boh ma volá a ja sa rozhodnem odpovedať. Tak jednoducho. V tomto uragáne, v ktorom len Boh stačí, ma čaká Jeho pohľad a  pokorné gesto odpovede: „Chcem Ťa nasledovať.“ S radosťou, toho, ktorý sa cíti byť obdarovaný darom nasledovania.
S istotou toho ktorý nájde v charizmatickej rodine svoje miesto v Cirkvi, vo viditeľnej komunite Božej lásky. Nástroje milosrdenstva a útechy... Amen.
Na tomto mieste môžem ďakovať za mnoho znamení na ceste, za mnoho ľudí, ktorí ma počúvali a viedli.
S tebou Pane, a tak ako Ty, až do konca.

Nasleduj MA ...

PRESUNÚŤ SA VPRED A NAĎALEJ VYBERAŤ

Vybrať a začať cestu v Cirkvi ako prejav nášho nasledovania Krista a odpovedať na jeho osobné volanie, znamená, že odteraz všetko, čo prežívame, je v súlade s naším povolaním. VŠETKO! To nie je náhoda, ale vybrali sme si to z lásky a pre lásku.

"Nič nie je  praktickejšie, než nájsť Boha;
a milovať ho úplne a až do konca.
To, do čoho si zamilovaný
a čo nadchýna tvoju predstavivosť, ovplyvňuje všetko.
Bude vplývať na všetko, čo robíš od rána,
prečo vstávaš,
na to čo robíš večer,
ako tráviš víkendy, na to, čo čítaš, koho poznáš,
čo  zlomí Tvoje srdce, a čo ťa naplní úžasom
radosťou a vďačnosťou.
Miluj a ostaň v láske,
to bude rozhodovať o všetkom."
(P. Arrupe)


Od tejto chvíle venujeme všetku svoju energiu na to, aby sme dali do súladu svoj život s Kristom. Nežijeme už pre seba, ale pre Neho a ako On, aby sme mohli vytrvalo slúžiť našim bratom a sestrám – najmä tým,  ktorí najviac potrebujú Jeho útechu. Preto nezáleží na tom, hoci nás to niečo stojí, že niečo strácame, že obetujeme svoje pohodlie a záujmy kvôli tomuto projektu, ktorý nás robí naozaj šťastnými: „Nech všetko slúži na slávu Božiu a pre dobro blížneho, nič pre nás samých.“ Toto hovorila a podľa toho žila jedna žena, ktorá začínala v cirkvi to isté dobrodružstvo, ktoré prežívame my dnes.
María Rosa Molas i Vallvé  založila rehoľnú rodinu sestier, ktoré Boh povolal a zhromaždil, aby milovali, aby boli nástrojmi milosrdenstva a útechy medzi bratmi a sestrami bez rozdielu. Ona vedela,  objaviť najhlbšiu a konkrétnu potrebu ľudí s ktorými sa stretala  (sestry, deti, chorí, seniori, mladí atď.) a ako „dobrý anjel - radca", ako „láska, ktorá vypĺňa prázdnotu"...a nás poháňa na scénu našich dejín, aby sme počúvali o utrpení a o potrebách našej zeme.
To je naša rodina sestier Panny Márie Útechy.
Týmto fascinujúcim spôsobom prežívame proces formácie, ktorý trvá celý život, pretože nikdy nemôžeme zastaviť našu pozornosť upriamenú na Boží život, život charizmy, na krik chudobných a na Cirkev.
Ale na začiatku tejto cesty venujeme čas tomu, aby sme sa nechali impregnovať  životom, dejinami a špiritualitou našej rehoľnej rodiny, a aby sme ju prijali za vlastnú. Je čas na vzdelávanie a formovanie, aby sme sa mohli stále viac a viac podobať Tomu, kto chce byť prítomný v nás a cez nás pokračovať v spáse bratov a sestier, uzdravovať  rany a potešovať. Je to čas počiatočnej formácie: postulát, noviciát a juniorát.
Počiatočná formácia  je životne dôležitá na prípravu osoby k zasväteniu sa Bohu. Na nej závisí  pochopenie vlastného povolania, stotožnenie sa s Kristom v zasvätenom živote a  asimilácia charizmy a špirituality kongregácie (Generálny plán formácie).

Potešuj svoj ľud...
Pre Krista, s Kristom a v Kristovi

Ale... kam má smerovať naša formácia? Ako chceme žiť? Alebo presnejšie – ako nás Boh volá k životu v cirkvi?
My, Sestry Panny Márie Útechy, ktoré založila sv. Mária Rosa Molas, sme povolané a poslané byť nástrojmi Božieho milosrdenstva a útechy  medzi tými, ktorí sú v akejkoľvek núdzi. Sme poslané hlásať o Ježišovi Kristovi a rozširovať Jeho kráľovstvo.

HODNOTY
Pokora, jednoduchosť a láska
Tieto základné hodnoty s
ú súčasťou "genetického kódu" našej kongregácie, ktorý riadi naše správanie, aktivity a rozhodovanie. Nemali by sa nikdy stratiť.

VÍZIE
My sestry žijeme s vďačnosťou naše povolanie. Udržiavame živý oheň prvej lásky, pôvod a základ nášho zasvätenia, ktorý nás silou charizmy pobáda rozširovať Božie kráľovstvo.

Cítime sa byť súčasťou živého tela a neustále sa utvrdzujeme v tom, že patríme Bohu, Cirkvi a kongregácii. Prijímame a tvorivo rozvíjame našu charizmu, dar Ducha Svätého, ktorý nás formuje podľa Krista Tešiteľa a všetky sa staráme o jej vitalitu.

Máme silný a jasný zmysel našej identity ako nástroja milosrdenstva a útechy. Poháňa nás, ako našu zakladateľku, túžba, aby Krista spoznali a milovali. V tejto túžbe nás podporuje a sprevádza Panna Mária, pretože aj my, rovnako ako ona, sme učeníkmi a misionármi.

Zdroj, ktorý posilňuje náš osobný a komunitný život, je skúsenosť s Bohom a viera, ktorú zdieľame. Denné stretnutia s Pánom v Božom Slove a Eucharistii nás podnecujú žiť zmierení s Bohom a ostatnými bratmi a sestrami. Pomáhame si navzájom pozerať na realitu, v ktorej žijeme očami viery, pomáhame si rozlišovať znamenia doby a udržiavať sa v postoji  bdelosti, aby "sme počuli Boží hlas tam, kde život volá." Prijímame proroctvo Ježiša s vierou, nádejou a láskou.

Sme životaschopné evanjelizujúce komunity. Oslavovať a zdieľať život posilňuje našu vieru, prehlbuje našu jednotu, a  poháňa nás k misii. Naše vzťahy sa utužujú vzájomnou láskou. Bohatstvo rozmanitosti je príležitosťou k rastu. Vážime si sestry, predbiehame sa v odpúšťaní a v láske sa napomíname. Podporujeme rodinné prostredie, kde komunikácia je transparentná a diálog je skutočný a hlboký.  Štruktúry spoločenstva sú flexibilné a podporujú našu misiu.

Náš život je jednoduchý, skromný, nesebecký, aby sme sa mohli podeliť s tými, ktorí majú menej. Žijeme z našej práce, sme vďačné za všetko čo dostaneme a delíme sa s tým čo máme s vedomím, že všetko patrí všetkým. Sme zodpovedné za využívanie prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia.

Opreté o  silu viery hľadáme a objavujeme Božiu vôľu v každodennom živote. Sestry, ktoré sú poverené službou autority, sú putom spoločenstva,  podporujú dialóg a rozlišovanie, spoluzodpovednosť a spolu účasť, s jasnými kritériami, víziami a schopnosťami projektovať. Poslušnosť žijeme v slobode a zodpovednosti.

Rastieme ako zasvätené ženy a naša formácia je základným pilierom, o ktorý sa môžeme oprieť vo všetkých obdobiach nášho života. Je to nepretržitý proces, ktorý oživuje našu charizmatickú identitu, obnovuje naše povolanie a pripravuje nás, aby sme s odvahou čelili výzvam nových bezútešností ľudstva.

Sme súčasťou miestnej a univerzálnej Cirkvi, naše poslanie je plne zamerané na evanjelizáciu. Poháňané odvahou  našej zakladateľky - “učiteľky ľudskosti”- a jej otvorenosťou k novým potrebám, snažíme sa pozerať na naše okolie a na náš svet milosrdným pohľadom – rovnako ako sa pozerá náš Boh. Hľadáme "akékoľvek iné potreby", ktoré sa objavujú na našej ceste životom. Predovšetkým chceme slúžiť najchudobnejším a mladým. Prostredníctvom našej evanjelizačnej činnosti sa veľa ľudí priblíži k Ježišovi Kristovi, spozná Božiu lásku a získa späť svoju stratenú dôstojnosť.

Spolupracujeme na projektoch s inými kongregáciami, s kresťanmi iných vierovyznaní, s inými náboženskými obcami, ale i s nenáboženskými organizáciami. Spolu sa podieľame na humanizácii života. Sme otvorené ekumenickému a medzináboženskému dialógu.

Evanjeliové svedectvo, radosť z toho, že patríme Pánovi a náš život v spoločentve, zvoláva a vzbudzuje túžbu nasledovať Krista Tešiteľa. Všetky sa angažujeme v živej, dinamickej a systematickej  pastoračnej činnosti s mladými. Sme odvážne  a priame keď treba navrhnúť, vzbudiť a orientovať mladých k počúvaniu Božieho volania a k odpovedi na ich povolanie v Cirkvi.

Sme veľmi vďačné za dievčatá, ktoré sa rozhodli nasledovať Krista v našej kongregácii a prijímame ich ako dar.

Rodina útechy rastie a posilňuje svoju identitu, podnecuje evanjelizačný proces v apoštolských dielach a  umožňuje ich kontinuitu a rozširovanie pre službu Božieho Kráľovstva.
Spoluprácu na misii prijímame s vďačnosťou ako dar Ducha Svätého. Hýbu nami rovnaké obavy a naše úsilie vedieme rovnakým smerom. Laici a sestry zdieľame charizmu, prácu, život, modlitbu a rovnaký smer na ceste ľudskej, kresťanskej, charizmatickej a profesionálnej formácie. Na tejto ceste, na ktorej sa navzájom obohacujeme tým čo je vlastné každému povolaniu, sme my sestry znamením zasväteného života Bohu a jeho kráľovstvu.

Spoločne sa budeme aj naďalej snažiť o rozmach života detí, mládeže a dospelých v Hnutí útechy, s podporou neziskovej organizácie Delwende budeme odpovedať na projekty týkajúce sa rozvoja solidarity a prostredníctvom Nadácie Márie Rosy Molas budeme organizovať iniciatívy národného a medzinárodného dobrovoľníctva.
Naša Kongregácia zažila novú organizáciu usilujúcu sa o posilnenie jej vitality. Kráčame s vedomím, že Božia prozreteľnosť vedie našu históriu a riadi naše kroky.

Až do konca

V tejto dobe krízy je nízka úcta k vernosti, a preto sa môžu mnohí pýtať: Ako sa opovažujete navrhovať spôsob nasledovania Ježiša Krista až do konca?

Pred niekoľkými rokmi, keď som sa zdieľala so spolužiačkou, že budem skladať  večné sľuby, prvá vec, na ktorú sa ma spýtala, trochu ustarostená, bola, či potom môžem slobodne opustiť túto cestu, ktorú teraz prežívam s takou radosťou. Po chvíľke prekvapenia z jej otázky, som sa na ňu pozrela a poďakovala som jej. Na túto otázku som nikdy nezabudla, vždy mi pripomína, že vernosť je možná len vtedy, keď pokora riadi môj život a keď dôverujem Bohu, ktorý ma povolal, aby som ho nasledovala.

Koniec tohto príbehu znamená opäť začiatok a vždy  musíme začínať odznova - v Jeho mene a s pohľadom upretým na Neho máme kráčať ďalej, aby sme sa nezastavili na ceste histórie, ktorá začala odovzdaním života bez podmienok.

Tak dobre tomu rozumela jedna z našich sestier, keď napísala:
"Skutočná láska sa rodí z kríža. Áno, môj Bože, keď všetko ide dobre, ako ľahko milujeme, ale keď príde jedna skúška za druhou, povedala by som, že je nemožné tak milovať ak naša láska nie je založená na Kristovi. "

“Chcem žiť iba pre Teba, Pane, a byť útechou pre tých, ktorí trpia. Môj Bože, keď ma moji bratia potrebujú a hľadajú, nech nájdu teba, nech je to tvoja dobrotivá láska čo prechádza cezomňa. Nech som  užitočným nástrojom v tvojich božských rukách. "