200. výročie narodenia sv. Márie Rosy Molas - Nitra

V predvečer 200. výročia narodenia sv. Márie Rosy Molas, zakladateľky Kongregácie Sestier Panny Márie Útechy sa v pondelok 23. marca vkaplnke Panny Márie Útechy v Nitre slávila svätá omša, ktorej predsedal Otec biskup Viliam Judák. Vo svojej homílii všetkých prítomných povzbudil rásť v láske k Bohu a k ľuďom, a ako Mária Rosa robiť "všetko na Božiu slávu a pre dobro blížnych". Na konci svätej omše poďakoval sestrám za ich 20 ročnú prítomnosť na Slovensku, za ich apoštolát v oblasti výchovy a v sociálnej oblasti. Tiež im poďakoval za to, že prispievajú k rozvíjaniu dobrých vzťahov a vyjadril radosť z ich pôsobenia v diecéze. Touto svätou omšou sa tiež otvoril výročný, jubilejný rok v kongregácii, ktorý bude trvať do 11. decembra kedy si pripomenieme jej svätorečenie. Sestra Mária tiež vyjadrila radosť a vďačnosť Otcovi biskupovi Viliamovi za to, že prijal pozvanie a prišiel na túto slávnosť podeliť sa so sestrami a ostatnými prítomnými o radosť z viery a o blízkosť duchovného pastiera.

 

 

Medzinárodná vedecká konferencia v Ružomberku

" Koncipovanie osobnosti človeka v dialógoch výchovy"

 

 

V dňoch 10. a 11. marca sa sestry Mária Ševčíková a Mari Carmen Alfonso na pozvanie PhDr.Emila Turiaka, PhD zúčastnili Medzinárodnej vedeckej konferencie v Ružomberku na tému: Koncipovanie osobnosti človeka v dialógoch výchovy.

Ich príspevok pod názvom: "Potešujte, potešujte môj ľud, hovorte k srdcu človeka" bol zameraný na Kongregáciu Sestier Panny Márie Útechy, ich charizmu a ich činnosť. Vo svojom príspevku poukázali na dôležitosť antropologickej koncepcie človeka ich zakladateľky sv. Márie Rosy Molas. Mária Rosa pozerala na človeka ako na jeden celok a to ju viedlo k integrálnej pozornosti k potrebám ľudí svojej doby. Pápež Pavol VI definoval Máriu Rosu ako autentickú učiteľku ľudskosti. Dnes sa sestry usilujú o pozdvihnutie hodnoty človeka a jeho dôstojnosti: chcú hľadieť na ich okolie s milosrdenstvom, s akým naň hľadí Boh, vnímať sociálnu realitu v duchu viery a angažovane reagovať spolu s inými organizáciami na najnaliehavejšie potreby spoločnosti.

Na konferencii zaznelo veľa zaujímavých príspevkov od poľských, českých a slovenských účastníkov.

20 rokov príchodu na Slovensko.

Sestry Panny Márie Útechy prišli na Slovensko 7. septembra 1994 s úprimným želaním prispieť niečím v procese aktualizácie a upevňovania viery.

Slávime 20 rokov naplnených Božím milosrdentvom a útechou, ktoré pretekali  cez každého z vás, ktorí ste súčasťou tejto historie Útechy na Slovensku. A preto by sme dnes chceli ďakovať za všetkých ľudí, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomáhali a umožnili, aby sa  toto všetko mohlo uskutočniť.

Chceme poďakovať aj konkrétnym ľuďom, rodinám, rehoľníkom, kňazom, priateľom, dobrodincom, ktorí svojou modlitbou a ochotou stále prispievajú k tomu, aby misia útechy pokračovala a rástla na Božiu slávu a pre dobro blížnych.
Všetkým a v prvom rade Pánu Bohu dnes patrí jedno veľké ĎAKUJEM. 

Sv. omša na poďakovanie bola 6. septembra, v sobotu, o 19.00 hodine v kostole na Kalvárii a po nej bolo občerstvenie.

Ďakujeme, že ste prišli.

4. septembra Sviatok Panny Márie Útechy

Panna Mária Útechy zobrazuje stretnutie dvoch tajomstiev: vtelenie-dieťa Ježiš, a vykúpenie- kríž. Sú to dva veľké momenty Božej útechy pre ľudstvo. Prameňom všetkej útechy je Ježiš, ktorý svojím vtelením prijal na seba ľudskú prirodzenosť a svojím krížom vykúpil človeka.

Život človeka je tiež vpletený do týchto dvoch tajomstiev: do tajomstva radosti a bolesti. Radosť sama o sebe je už útechou, a ak človek svoje utrpenie spojí s Ježišovým tiež z neho vyklíči pravá útecha.

Panna Mária Útechy. Oroduj za nás!

12 júna: Sviatok Sv. Márie Rosy Molas

Svätá Mária Rosa Molas, zakladateľka Sestier Panny Márie Útechy, nám ponúka príklad jednoduchej a pre nás dostupnej svätosti. Jej život môže byť povzbudením pre mnohých kresťanov. Boh volá Máriu Rosu patriť Ježišovi a kvôli nemu zanechala všetko. Hlboký Ježišov pohľad sa upiera na Máriu Rosu. Jeho hlas ju pozýva zdieľať s Ním svoj život.
Mária Rosa Molas je žena, ktorú si vyvolil Boh ako nástroj milosrdenstva a útechy. Duch Svätý ju naplnil milosrdenstvom a daroval jej srdce schopné robiť vlastným utrpenie svojich sestier. V nešťastí bola pokojná, v prenasledovaní neochvejná, v odpúšťaní veľkorysá. Bola silná vo vlastnom trápení a náročná voči sebe v práci, ale citlivá a plná nežnosti voči utrpeniu druhých.
Jej život je svedectvom lásky a oddanosti až k obeti seba samej, dokonalým stelesnením jej kréda: ”Žiť v láske, zomrieť ako obeť lásky”
Velebíme ťa, Pane, za Máriu Rosu Molas, lebo povedala „áno“ uskutočneniu snu, ktorý si mal pre ňu pripravený.
Bože, priprav naše mysle a naše srdcia, aby sme sa otvorili pôsobeniu tvojej milosti a mohli s nesmiernou radosťou rozjímať o dare osobitného povolania. Jej odpovede  je počiatkom iných odpovedí.
Pomáhaj nám byť tak ako ona, v Cirkvi a pre Cirkev nositeľmi tvojej Útechy.

12 júna 2014, Omša v Žiline.

VEĽKÁ NOC 2014

V dňoch 17. – 20. apríla 2014 Sestry Panny Márie Útechy v Nitre aj v Žiline pripravili duchovnú obnovu pod názvom Otvor dvere svojho spoločenstva. Táto Veľkonočná duchovná obnova bola vyvrcholením cyklu troch duchovných obnov, v ktorých nás sprevádzali dve jednoduché slová: Otvor dvere. V týchto jednoduchých slovách sú ukryté dve dimenzie: otvárame dvere, aby sme mohli  vyjsť von či vojsť dnu alebo otvárame dvere, aby iní mohli vojsť k nám. Počas Veľkonočného trojdnia sme otvorili dvere našich spoločenstiev či už rodinného, farského...nie preto, aby sme ich opustili, ale preto, aby sme sa posilnení Ježišovou láskou, ktorá je vrcholom týchto tajomstiev a plní radosti z jeho zmŕtvychvstania vrátili a odovzdali ju všetkým tým, s ktorými bývame, s ktorými sa stretávame, s ktorými sme nejakým spôsobom v kontakte. Udalosti Veľkého týždňa patria medzi najdôležitejšie v živote každého kresťana, pretože Ježiš, ktorý nás miluje až do krajnosti, dáva svoj život za každého z nás, aby sme my mali život. 

NITRA

Viac fotiek>>

Štrnásť ľudí z rôznych kútov Slovenska prišlo do Nitry, aby prežili tento čas v tichu a v modlitbe.
Vo štvrtok po úvodných slovách sme sa presunuli do Nitrianskej katedrály kde sme slávili udalosti Ježišovej poslednej večere. Po skončení obradov sme prešli do Diecéznej charity v Nitre, kde sme  chceli odovzdať niečo zo seba ľuďom bez domova. Spolu s nimi sme sa zamýšľali nad udalosťami, ktoré sa odohrali, lámali sme nekvasený chlieb ako symbol Eucharistie a rozdávali ho všetkým prítomným. Urobili sme tiež gesto umývania rúk, ako symbol služby a pokory, pri ktorom sa nejednému zarosili oči. Motivovaní Ježišovými slovami: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto Veľkonočného baránka...sme si viac uvedomili, že Ježiš je prítomní nie je len v Eucharistii ale aj v každom človeku, zvlášť v tých, ktorí sú najbiednejší. Naše stretnutie sme ukončili podelením sa o rôzne dobroty, ktoré sme pre nich v ten deň pripravili. Pre niektorých to bolo možno prvé stretnutie s týmito ľuďmi, pre iných zase výzva k službe, pre iných naplnenie dnešného dňa bratskej lásky... Deň sme ukončili spoločnou vigíliou v kaplnke kde sme chceli sprevádzať Ježiša vo všetkých udalostiach, ktoré nasledovali po poslednej večeri.
Piatok sme sa už ponorili do ticha týchto dní. Spolu s pátrom Martinom Štefancom, svd sme rozmýšľali nad utrpením. Otázky o utrpení sú bežné v živote každého človeka. Koľkokrát už z nášho srdca zaznelo PREČO, PREČO BOŽE? Ježiš však neprišiel utrpenie vysvetliť, ale zvolil si inú cestu, prišiel utrpenie s nami znášať. Krížová cesta mestom, obrady Veľkého piatku na poľnom oltári na Kalvárii, film o Bohoch a ľuďoch, poklona pred krížom, to všetko nás pozývalo ponoriť sa do hĺbky tajomstva, ktoré sme si pripomínali.
Sobota bola poznačená tichom a prázdnom, a predsa tu bol niekto, kto bol človekom ako my, a pri tom všetkom bol držiteľom neuveriteľnej nádeje aj napriek veľkej bolesti. Bola to Mária, Ježišova matka. Mária nás učí dúfať proti nádeji. O nej a o nádeji sa s nami vo svojej prednáške podelil páter Emil Králik, svd. Popoludní nás ešte sestra Rosy z Mexika uviedla do tajomstva Veľkej Noci svojimi myšlienkami na tému Útecha v zmŕtvychvstaní.
Vyvrcholením týchto dní bola vigília Bielej soboty, kde každé slovo, každý symbol má svoju hĺbku, spája viditeľné s neviditeľným, spája nás s víťazným Kristom. Záverečná procesia s Eucharistickým Kristom Kalváriou  bola silnou výzvou pre každého jedného z nás ohlasovať radosť a nádej, ktorá pramení z Ježišovho víťazstva.

ŽILINA

Viac fotiek>>

10 ľudí nielen zo Slovenska ale aj zo Španielska, Česka a Francúzska prijalo pozvanie sestier na Veľkú noc služby, kde okrem spoločných modlitieb, prednášok a zdieľania zvlášť venovali svoj čas tým najbiednejším či už Diecéznej Charite, v Dome Panny Márie, matky útechy alebo jednoducho ich vyhľadali v ich obydliach či na ulici. Otvorili dvere svojho srdca a svojho spoločenstva potrebám sveta. Motivovaní slovami evanjelia: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka...“, vyšli zo seba a nechali vojsť iných do ich sŕdc.

Každý deň, motivovaní P. Jozefom Fekete s.j., sme sa snažili preniknúť do iného motta so štyrmi základnými postojmi na pozadí.

Vo štvrtok, sme deň bratskej lásky slávili tak, že sme kontemplovali chudobného človeka s túžbou naučiť sa jazyku Božej lásky, Boha, ktorý tak miloval svet, že obetoval svojho Syna. Hlavným symbolom bolo lámanie chleba spolu s bratom. Tým sme si pripomenuli gesto Pána Ježiša pri poslednej večeri, gesto, ktoré sa premenilo cez všetko to, čo sme prežívali, v skutočné stretnutie. Naše podelenie sa inými sa neskončilo len pri tom materiálnom, ale ho presiahlo. Podelili sme sa o našu prítomnosť, o našu blízkosť s tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti, aby sme v nich prebudili ten najvnútornejší pocit: cítiť sa byť milovanými až do hĺbky.

V piatok sme sa snažili zaujať miesto chudobnej vdovy z evanjelia, ktorá sa cíti byť zaviazanou a dáva všetko pre Toho, ktorý dal všetko kvôli nám. V ten deň sme prežívali krížovú cestu spolu s Ježišom a s tými čo boli s ním, pričom sme sa nechali prekvapiť ich odlišnou logikou a snažili sme čo najviac naučiť z Božej logiky. Deň sme skončili poklonou pred krížom spolu so ženami v nocľahárni. Pred krížom sme prosili o odpustenie za špirálu zla, ktorá kvôli našej slabosti nás neraz pohýna k ubližovaniu našim blížnym. Adorovať kríž bolo pre nás výzvou zaviazať sa premieňať bolesť našich bratov a sestier na nádej a odpustenie.

V sobotu sme sa cítili byť ešte viac pohnutí k nasledovaniu Ježiša a ešte viac sa zaviazať. Z pohľadu Máriinho svedectva, ktorá dokázala sprevádzať Ježiša vo chvíľach temnoty sme sa na Charite pomodlili ruženec. Rozdali sme obed a popoludní, po obede a krátkom oddychu, sme sa podelili o skúsenosť, ktorú sme v tieto dni prežili.

Po Veľkonočnej vigílii sme išli večerať spolu so ženami z nocľahárne. Večera bola preniknutá spontánnosťou, láskou a hlbokou radosťou. Cez bratov a sestry sme cítili, že Kristus vstal z mŕtvych a žije medzi nami.

Ďakujeme Bohu za to všetko čo sme spolu prežili v týchto dňoch, ktoré sa niekedy podobali viac na Zoslanie Ducha Svätého ako na Veľkú Noc, pretože práve Duch pracoval v každom jednom z nás, aby stretnutie medzi rozličnými jazykmi a kultúrami v nás zanechalo jedinečnú a obohacujúcu skúsenosť.

OTVOR DVERE POTREBÁM SVETA...

Viac fotiek

"Otvor dvere potrebám sveta" bola téma druhej duchovnej obnovy, ktorú obidve komunity Sestier Panny Márie Útechy na Slovenku v dňoch 28.II. – 2. III. 2014 usporiadali v Nitre. V poradí druhá  preto, lebo v rámci Roku povolaní, ktorý Kongregácia otvorila v januári 2014 ponúkajú cyklus troch duchovných obnov na prehĺbenie alebo objavenie vlastného povolania. Tú prvú už ponúkli koncom novembra 2013 pod názvom „Otvor dvere svojho srdca“.
Mladí, ktorí prišli, prijali pozvanie objaviť prázdno, ktoré Boh chce, aby naplnili jeho láskou. Na začiatku sme si všetci vytvorili nádobu z hliny, ktorá predstavovala, to prázdno, ktoré nachádzame či už okolo nás alebo vo svete, a ktoré Boh chce, aby sme naplnili.
Počas týchto dní nás sprevádzala aj Exhortácia Sv. Otca  Františka: Radosť Evanjelia. Spoločne sme sa snažili objaviť, že Cirkev a každý kto do nej patríme sme pozvaní k službe. Hovoriť a uvažovať o sociálnej činnosti Cirkvi v rámci evanjelizácie bolo pre nás novým svetlom na našej ceste. Snažili sme sa pochopiť, že služba a modlitba sú akoby „dve pľúca“ každého kresťana. Keď jedno z nich nefunguje, cítime, že niečo nie je v poriadku, ťažko sa nám dýcha a ubúda nám síl.
V našom srdci sme nechali rezonovať slová sv. Pavla keď hovorí, že Boh nás potešuje, aby sme aj my mohli potešovať tou útechou, ktorou on potešuje nás. Mali sme možnosť zamyslieť sa aj nad tým ako potešoval Ježiš, aké boli jeho gestá, postoje, čo hovoril...Zastavili sme sa aj pri Márii Rose Molas, zakladateľky Kongregácie Sestier Panny Márie Útechy, ktorá ako prvá prijala charizmu útechy a všímali sme si aj gestá, aj tie malé každodenné...
Nezostali sme však len pri uvažovaní. V sobotu večer sme navštívili nocľaháreň, ktorú spravuje Diecézna charita v Nitre. Tam sme mali možnosť byť s tými, ktorí nemajú domov, ktorí sa nachádzajú na okraji spoločnosti. Mali sme možnosť jednoduchými gestami, úsmevom, podaním ruky, počúvaním, prejavením záujmu, pripravením večere, atď. prejaviť im dôstojnosť, ktorá patrí všetkým ľuďom. Cez tieto naše gestá sme sa snažili priniesť trochu svetla do ich životov, túžili sme, aby pocítili, že sú dôležití a že Boh ich miluje.
V nedeľu ráno sme sa rozišli s poslaním byť pastiermi ako Ježiš a starať sa o tie ovečky, ktoré nám Boh posiela do cesty. Ako symbol sme si odniesli ovečku vloženú do nádoby, ktorú sme si na začiatku vymodelovali.

Tebe hovorím: potešuj, potešuj môj ľud!!

Od 5. februára v Žiline sme začali chodiť do niektorých škôl a gymnázií hovoriť o povolaní. Sú to chvíle, v ktorých máme možnosť zdieľať sa a uvažovať s mladými, rovnako ako sa učiť a obohacovať sa od nich.

Prvé centrum, ktoré nás privítalo s veľkým záujmom školy, bolo Gymnázium "Kráľovnej pokoja". Niekoľko skupín študentov vo veku medzi 14 a 18 rokom prišlo so svojimi učiteľmi a mohli sme dynamicky a pestro rozprávať na tému "povolanie a poslanie ".

V našom programe budeme pokračovať s návštevami iných centier, s ktorými sme sa skontaktovali, ako sú gymnáziá, školy a univerzitné pastoračné centrá.

Spievajúc pieseň “Tebe hovorím: potešuj!” (zloženú pre túto príležitosť v slovenčine) a ďalšie piesne s rovnakou témou, premietajúc videá a modliac sa modlitbu roka povolaní, ktorá nás všetkých spája, opäť cítime silu spoločenstva a krásu povolania. To všetko nás pobáda rozširovať Božie kráľovstvo v službe druhým.

Viac fotiek